Prečo nebudeme predávať slovenské potraviny v našich obchodoch I.

Autor: Hans Faltys | 9.8.2013 o 10:01 | (upravené 13.8.2013 o 12:07) Karma článku: 17,95 | Prečítané:  7625x

Mnohí z vás určite začuli aká je to hanba, že v našich obchodoch sa nevyskytuje dosť slovenských potravín. Podiel ich predaja vraj nedosahuje ani 50%, čo je výrazne horšie ako v krajinách na okolí ako Maďarsko, Rakúsko, či Česko, kde je tento podiel vždy okolo troch štvrtín predaného tovaru. Za toto vraj môžu raťazce na Slovensku, čo tvrdia viaceré po sebe idúce vlády, ktoré sa pokúšajú reťazce otravovať rôznymi neúčinnými zákonmi. Tieto reči som spolu s pár priateľmi pred pár rokmi chybne vyhodnotil tak, že táto krajina potrebuje vlastné obchody, ktoré budú predávať len slovenské potraviny. Tak som také obchody začal s priateľmi zakladať.

Dnes môžem pokojne povedať - priatelia, táto krajina nechce žiadne malé obchody. Nechce aby jej občania takéto obchody otvárali a už vôbec nechce aby sa v nich predávali slovenské potraviny.

Skúsim Vám popísať pár zážitkov, ktoré z posledného obdobia mám.

Predstavte si, že máte v úmysle otvoriť malú predajňu potravín, ktorá by vás a vašu rodinu živila, kde by ste nakupovali od susedov dobré veci a iným susedom ich predávali pre ich aj vašu radosť. Ak nie ste nadnárodný reťazec alebo J&T vravím vám, rovno na to zabudnite.

Inak musíte absolvovať?

a.)    kolo handlovania sa s obecným úradom o účele stavby, projektovú dokumentáciu, určenie či potrebujete, nepotrebujete stavebné povolenie, kolaudácia a pod.

b.)    prvé kolo s hygienou - žiadosť o schválenie projektu (projekt musíte iekomu zaplatiť, aj keď otvárete potraviny s plochou 50 metrov štvorcových)

c.)    kolaudácia s dokumentáciou a patričným naťahovaním sa s inšpektorátom práce, stavebným dozorom, požiarnikmi, hygienikmi

d.)    hygiena - druhé kolo, žiadosť o povolenie otvorenia, schválenie HAACP plánu (Povinnosť mať HAACP plán je zo všetkého najsmiešnejšia. Pre tých, čo nevedia o čo ide, tak u nás (myslím tým u nás - v Európe) existuje presvedčenie, že je možné riadiť riziká vo všetkých firmách bez ohľadu na ich históriu, na ich majiteľov, na ich pracovníkov, na ich vlastné imanie, na ich vybavenie rovnakým prístupom. To mi pripomína sny komunistov, ktorí verili, že všetko budeme mať pod kontrolou, keď urobíme dobrý päťročný plán. Samozrejme za plán niekomu zaplatíte.)

e.)    ohlásenie veterinárnej a potravinovej správe (čert vie načo máme dve inštitúcie s podobným účelom)

f.)      daňový úrad - absolvujete kolečko s registračnou pokladňou

g.)    živnostenský úrad - kde ohlásite prevádzku

Priatelia toto čo popisujem je skrátený variant bez stavebného konania a konania na veterinárnej správe. Ak máte prenajaté priestory a dodržujete zákon bude vám to trvať tri mesiace, kým otvoríte prevádzku. Každá z inštitúcií má totiž svoje lehoty. Nájomné však platíte ale otvoriť nemôžete. Pritom musíte zaplatiť za projekty a tú podivnosť HAACP plán a vytvoriť mnohé doklady, ktoré nik nebude čítať. Nakoniec otvoríte a začne nekonečná séria prekvapení od hore uvedených inštitúcií, kde sa postupne podozvedáte čo nemôžete, aké všelijaké označenia ste povinní, že vraj nesmiete obaly hádzať do jednej popolnice s obyvateľstvom (neviem prečo, keď ich aj tak odvezie rovnaké auto) a pod. Toto malý živnostník, ktorý nie je súčasťou väčšej siete nie ej schopný ekonomicky zvládnuť.

Ale aj keď toto všetko zvládnete zabudnite na to, že budete predávať džem, ktorý babička od susedov práve uvarila. To by ste porušili toľko zákonov, že by ste boli zrelý na doživotný žalár, pretože na to, aby babička spĺňala náležitosti už fakt nemá síl nik. Ale o tom inde.

Pritom tak, ako tu stojím tvrdím, že ani jedna z vyššie uvedených inštitúcií už neslúži na ochranu občana alebo spoločnosti. Dávno všetky stratili svoj účel. Jediné načo slúžia je rozdeľovanie moci a odkladanie svojich prívržencov. Totiž nie je možné, aby hygiene záležalo na čistote v predajni viac ako jej zákazníkom. Ak tam bude špina, prestanú tam zákazníci chodiť. Verte, že ju navštevujú rádovo častejšie ako hygienik.

Nie je možné, aby požiarnikom záležalo viac na ochrane pred požiarom ako majiteľom budov, nie je možné, aby na obsahu potravín záležalo viac veterinárnej správe ako obchodníkom. Totiž trh reguluje tieto veci ďaleko najprísnejšie. Náš pocit, že prevenciou zamedzíme budúcim stratám je chiméra, pretože prevencia nás stojí nepomerne viac, ako by nás stálo uhasenie toho jedného požiaru, ktorému takto možno zamedzíme.

Jednotliví ministri pôdohospodárstva, ktorí prichádzajú po sebe, aby ukojili svoje potreby a potreby svojich priateľov netušia čo s tým. Pokúšajú sa verejnosť chlácholiť tým, že vykonávajú honbu na reťazce a vymýšľajú zákony ako im obmedziť podnikanie alebo do nich nastupujú na čele niektorého z kontrolných orgánov a udeľujú im z hľadiska ich podnikania bezvýznamné pokuty.

Podnikanie reťazcov s támto problémom nemá nič spoločné. A koniec, koncov ich pôsobenie dokáže obmedziť len voľný trh. Na voľnom trhu neustále vznikajú malé obchody a maličké lokálne siete a veľké siete sa udržujú len na poly nízkocenových produktov. Skúste sa mrknúť do Tyrolska alebo do Bavorska. Myslíte si, že 80% potravín sa tam predá hypermarketami? Jediná šanca je otočiť štátnu politiku. Nemá zmysel obmedzovať podnikanie malých subjektov a potom hľadať spôsoby ako ich podporiť. To je len cesta k ďalším deformáciám. Malé subjekty je potrebné nechať na pokoji. Všetky procedúry, kde budúci malý obchodík čaká na povolenie musíme zmeniť na ohlásenie. Ak totiž niekto čaká na povolenie od povedzme hygieny a tá ma pripomienky, tak on ich odstraňuje a jeho náklady bežia a obchodík ostáva zavretý. Možno sa pre únavu neotvorí už nikdy. Ale ak sa vec otočí a on len ohlási, že ho otvoril, tak kontrola, ktorá príde obchodík málokedy nechá zavrieť. Nechá odstrániť závady a obchod beží ďalej.

Okrem toho je potrebné otočiť prístup znášania nákladov na dôkazové bremeno v prípade sťažností verejnosti. Dnes je situácia taká, že keď sa sťažuje spotrebiteľ (hoci aj anonymne), príde veterinárna a potravinová správa, odníme vzorky a odnesie si ich. Úrad nezaujímajú nadobúdacie náklady vzorky a ani jej veľkosť, takže túto môže podnikateľ rovno odpísať a to aj v prípade, že je test na sťažnosť spotrebiteľa negatívny. Maličkosti - vravíte si - veď ide o pár euro. No ide síce o pár euro ale aj o totálne popretie princípu prezunkcie neviny. A keďže veterinárna správa je povinná prešetriť každý podnet, tak robenie podobných škôd obchodníkom je normálna súčasť konkurenčného boja na malom trhu, kde si človek môže na obchodík, an ktorý zanevrel posielať toľko kontrol, koľko sa mu zachce. Asi by sme nemali chcieť, aby Veterinárna správa alebo ŠOI slúžili na riešenie hádok susedov alebo vylievanie si žlče podráždených občanov. Alebo to takto chceme?

 

Obchody sú tepnou ekonomiky. Ak prúdi tovar, bude sa vyrábať a ak sa bude vyrábať bude sa nám dobre žiť. My, teda občania, ale aj náš štát, musíme zmeniť svoje premýšľanie. Musíme zmeniť postoj k obchodom a obchodíkom. Musíme blahorečiť každému obchodíku, ktorý vznikne a robiť všetko preto aby nezanikol. K tomu idiotské predpisy, ako sú na príklad tie o sólo popolniciach, jednoducho nesmerujú.

Prečo nebudeme predávať slovenské potraviny v našich obchodoch II.
Prečo nebudeme predávať slovenské potraviny v našich obchodoch III.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?