Prečo nebudeme predávať slovenské potraviny v našich obchodoch II.

Autor: Hans Faltys | 12.8.2013 o 10:43 | (upravené 13.8.2013 o 12:09) Karma článku: 11,46 | Prečítané:  2001x

V krátkej chvíli pominutia zdravého rozumu som sa s pár priateľmi rozhodol, že na najbližších pár rokov venujem svoje úsilie umiestňovaniu kvalitných slovenských potravín na slovenský malospotrebiteľský trh. K tomu sme otvoril pár obchodíkov. O tortúre s týmto spojenej sa zmieňujem inde. O čom by som chcel teraz, tak to je o dobrom slovenskom tovare do týchto obchodíkov. Ako vravím, do našich obchodíkov sme začali hľadať kvalitné slovenské potraviny. A ono to vyplávalo na povrch. Kvalitné slovenské potraviny sú skutočne zriedkavé. Prečo?

Jeden dôvod je, že keď EU sprísňovala normy pre malovýrobcov, boli sme pápežskejší ako pápež, a tak sme ich sprísnili, že obrovské množstvo malých producentov svoje prevádzky zavrelo. Tí, čo ich nezavreli, nenápadne prešli do čiernej ekonomiky a kašlú na predpisy, na veterinárnu správu aj daňový úrad. Vďaka tomu na rozdiel od normálnych krajín nemáme mnoho malých remeselných mäsiarov, domácich syrárov či malé konzervárničky založené v prístavbe domu – máme len mnoho malých „zločincov“, ktorí trestuhodne spracujú plody svojej práce a protizákonne ich predávajú svojim susedom, ktorí si, porušujúc zákony, doma na nich skvelo pochutnávajú.

Tak zanikli malí výrobcovia o ostali len tí väčší. Ale skladba nášho maloobchodu je taká, že keď ste stredný a väčší producent, jednoducho musíte predávať nejakému reťazcu, pretože malé obchody s potravinami mimo koncentrácie  nie sú. Ale kto obchoduje s reťazcami, ten hrá len o cenu. A keď máte produkt orientovaný na nízku cenu, nemôžete mať vysokú kvalitu. O nízkej cene a vysokej kvalite snívajú len komunisti.

Druhá vec je, že malý výrobca nemôže vzniknúť zo súkromných zdrojov, pretože peniaze investované do technológie sa nikdy nevrátia. Za to môže dotačná politika v poľnohospodárstve, kde sa peniaze rozdeľujú do dvoch pilierov. Prvý je plošný a každý dostane dotácie podľa svojej plochy alebo počtu chovaných zvierat. Druhý sa týka rozvoja vidieka a ide prevažne o dotácie do technológií. Tento je určený na to, aby ten, kto je pri moci, mohol rozdeľovať peniaze svojim kamarátom, a tak si užívať svoj vplyv a bohatnúť. Z tohto piliera sa zadotovalo množstvo nezmyselných malých prevádzok, malých mliekarní a malých mäsosprcovateľských prevádzok. Mnohé z nich stoja tak, ako boli postavené, sú zakonzervované a nepoužívané. Niektoré, chvalabohu, fungujú.

Dôsledok je však ten, že odpisy zariadení nemá nik v kalkuláciách výstupných cien, pretože stroje nekupoval za svoje peniaze. No ale to znamená, že si ich nemôže na tomto trhu dať do kalkulácií ani ten, kto ich seriózne chce kúpiť za vlastné.

Takto máme paradoxne prebytok výrobných kapacít, ale mnoho zariadení je u subjektov, ktoré nedokážu výrobky vyrobiť pre nedostatok know how, alebo zlý prístup k surovine alebo nedostatok odbytu. Na druhej strane máme majstrov, ktorí by mali dobrý odbyt, ale nikdy sa nezmôžu na väčšie technológie.

 

Pritom sa páni z EU, ale aj páni z našej vlády vytrvalo usilujú, aby peniaze pretekali z prvého piliera do druhého. Vymýšľajú rôzne obmedzenia dotácií na veľkosť plochy, rôzny greening a iné hovadiny, aby mali dôvod peniaze presunúť. Prečo?

Aby mohli rozdeľovať moc. Rozdeľovanie moci, vplyvu a peňazí je krásna vec. Ale v tomto prípade ide o ďaleko vážnejšiu vec, ako je nejaké ukradnutie peňazí za predávanie nezmyselných emisií alebo iné opičky, ktorými nás okráda vládna moc. Ono sa totiž zdá, že malý spracovateľský priemysel, určený na výrobu potravín, nie je dôležitý. Poviete si – no a čo, budeme vyrábať len vo veľkom a špeciality necháme iným. Tento prístup má však dva fatálne dôsledky. Prvý je, že stredné podniky vznikajú a zanikajú. Vznikajú z malých a zanikajú, pre nejaké podnikateľské chyby alebo jednoducho pre únavu majiteľov. Ak však nebudú malé, nové stredné podniky nebudú mať z čoho vzniknúť a postupne zanikne všetok náš spracovateľský priemysel.

Druhý dôsledok je ten, že potravinárska prvovýroba nebude vyrábať plodiny s vyššou pridanou hodnotou ani chovať také zvieratá, či vôbec chovať nejaké zvieratá. Bude produkovať len priemyselné plodiny, ktoré vyvezie von a tam ich spracuje zahraničný spracovateľský priemysel, ktorý si nechá významnú časť marže, vytvorí významnú časť pracovných miest, odvedie inému štátu dane a podobne.

Nuž, na konci tejto cestyje ešte chudobnejší vidiek, ako vidíme dnes.

 

Na záver ešte jedno. Samozrejme, o tom, že by ste smeli predávať potraviny, ktoré vyrobil váš sused v dobrom úmysle, môžete len snívať. Už roky sa tu rozpráva o akomsi predaji z dvora, ale keď chcete reálne zapojiť takéto výrobky do predajného procesu, rovno vám vravím – zabudnite na to. Ich množstvá a typy sú legislatívou tak obmedzené, že ide len o obyčajný propagandistický ťah.

Prečo nebudeme predávať slovenské potraviny v našich obchodoch I.
Prečo nebudeme predávať slovenské potraviny v našich obchodoch III.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?