Ako sme zabudovali do systému komunikáciu s bláznami

Autor: Hans Faltys | 15.8.2013 o 9:05 | (upravené 15.8.2013 o 9:10) Karma článku: 9,28 | Prečítané:  792x

Poznáte to. Staviate dom  a ukladáte jednu tehlu za druhou. Väčšina tehiel je červených a dom sa utešene vypína na kopčeku nad lúkou. Ale sem tam sa stane, že niektorá tehla je tmavá - škaredá. Ak ju včas nevyhodíte bude vo vašom domčeku navždy.

Prečo popisujem tento infantilný príklad. To preto, že mi to silne pripomína spôsob, akým vytvárame štruktúry verejnej správy s tým, že do ich spôsobu práce namontovávame komunikáciu so šialencami. A tá nás všetkých stojí nemalé peniaze.

Pekne sa to popíše na Úrade na ochranu osobných údajov, hoci toto isté platí pre mnoho iných kontrolných a regulačných inštitúcií. Tak teda začneme faktom, že približne 4% populácie sa správajú pri komunikácii ako psychiatrickí pacienti, ktorí nie sú zavretí v blázinci len preto, že nie sú spoločensky nebezpeční. Že hovorím pravdu, mám overené. Vezmite si akýkoľvek kolektív, kde je sto ľudí a položte si ruku na srdce. Viete ktorých troch - štyroch kolegov mám na mysli? Že by ste ich najradšej zajtra nechali odviesť v zvieracej kazajke?!

Okrem toho platí, že ak komunikujete s verejnosťou, stane sa, že nejaké percento, povedzme 2%, sa vám podarí priviesť k dialógu - teda budú na vás reagovať. Teda ak máte dobrú komunikáciu povedzme s 10 000 ľuďmi a niečo im vravíte (napr. že máte dobrý produkt, alebo skvelú politickú myšlienku alebo dobrý program v televízii), môžete primäť povedzme 200 ľudí k tomu, aby komunikovali. Z toho, ako je zrejmé z vyššieho, je 8 čiastočných idiotov a ako títo budú komunikovať, je vopred nejasné. Môžu napr. napísať sťažnosť na nejaký úrad.

Sťažnosti idiotov na Úrad na ochranu osobných údajov sú, samozrejme, ďaleko častejšie ako sťažnosti normálnych ľudí, pretože tí sa obracajú na autora dialógu alebo na niekoho, kto im môže s niečím pomôcť, a nie na nejakú inštitúciu. Úrad na ochranu osobných údajov je, podobne ako povedzme Poštový úrad a iné podobné úrady, prevažne zbytočný, a tak nemá ako komunikujúcej osobe pomôcť. Jediné, čo môže urobiť, je dať kontrolovanému subjektu pokutu, spravidla smiešnu voči rozsahu jeho podnikania, prípadne niekomu v tomto podniku zdvihnúť trocha adrenalín. To je asi tak všetko.

 

Komunikácia idiotov však už urobila spoločenské škody obrovského rozsahu a vďaka nej sme zabudovali do systému „čierne tehly". Totiž alarmujúci je fakt, že Úrad na ochranu osobných údajov vôbec existuje. Počas jeho existencie unikli v tomto štáte všetky možné databázy, vrátane databáz rodných čísiel, databázy sociálnej poisťovne, databáz mobilných operátorov a čo ja viem aké ešte. Na základe takéhoto úniku ešte nikdy nikto neprišiel k ujme. Blbosti o tom, ako sa dá zneužiť rodné číslo, sú čisté hoaxy. Možno sa dá, ale fakt si neviem rýchlo spomenúť, načo.  Tak celý ten čas platíme tento nezmyselný úrad, ktorý je povinný prešetriť každú komunikáciu idiota a poslať dvoch komisárov, aby otravovali život komunikujúcemu subjektu úplne zbytočne. A nielen tento.

 

Ale pozor! Ja nemám nič konkrétne proti Úradu na ochranu osobných údajov či Poštovému úradu alebo inému Úradu. Len nech chránia a úradujú. Trochu mám problém uveriť predstave, že spoločnosť ochránia nejakí úradníci v miestach, kde nie je schopná sa ochrániť sama. Dobre si pamätám, keď sa u nás rozmohli podvodné firmy, či na platených číslach dlhé minúty rozprávali občanom, čo všetko práve vyhrávajú a im zatiaľ bežali minúty a odkvapkávali peniaze z účtov. Neexistovala žiadna sila, ktorá by nariadila odpojiť Telekomu tie čísla. Nefungovalo nič - Rada pre reklamu, ako spomínaný Úrad, tak aj Telekomunikačný úrad a dokonca aj polícia - nik nereagoval a nechal občanov si tupo vyberať peniaze z vreciek tak dlho, kým to nezačali omieľať televízie. Potom to prestalo. Pre verejnosť platí to, čo pre jednotlivca: „Drahá verejnosť, ak sa neochrániš sama, nik ťa neochráni."

Tak  čo teraz? V systéme máme zabudované „čierne tehly" a v spoločnosti komunikujúcich psychiatrických pacientov.  Zrušiť Úrad na ochranu osobných údajov nie je možné, pretože by sa tak zrušilo obrovské odvetvie v EU. Ide o rozvrstvený strom úradníkov, ktorých práca je ochraňovať tvoje, moje a vaše osobné údaje. To, že ich živíme, je fakt. Zmierme sa s tým ako so všami v kožuchu. Ale keď už ich živíme, musíme im zabrániť, aby škodili príliš. Musíme všiam zabrániť, aby štípali priveľmi. Ako?

Je to jednoduchý súbor pravidiel. Začínať by sa mohol nejako takto:

  • ak je sťažovateľ na čokoľvek okrem vážneho trestného činu anonymný - čin sa nevyšetruje
  • ak sťažovateľ na čokoľvek nepreukáže dôveryhodným spôsobom osobnú škodu nad povedzme 200€, čin sa nevyšetruje
  • a podobne

Verte mi, neuľaví sa len verejnosti ale ja kapacitám jednotlivých úradov. Ak Poštový úrad prestane vyšetrovať, že Jožko Mrkvička mal vhodený výpis z účtu vo Ferkovej schránke, ak sa Štátna veterinárna a potravinová správa prestane obťažovať tým, že niekomu praskol jogurt v taške, ak  ŠOI nenabehne do každej predajne, kde v oleji našli malý kamienok, tak všetci budú spokojnejší. A ak je súčasťou určenia týchto organizácii aj niečo užitočné, zostane im na to omnoho viac kapacít.

 

Nakoniec, ako inak, musím spomenúť, aké gigantické škody spôsobujú komunikujúci blázni na celoeurópskej úrovni. Ich hlas, ktorý je o toľko počuteľnejší ako hlas normálneho človeka, spôsobuje, že úradníci si myslia, že ľudia chcú viac informácií na potravinových nálepkách, viac dopravných značiek, väčšiu kontrolu výrobcov, viac certifikujúcich spoločností a podobne. V dôsledku toho vydávajú neustále nové a nové regulačné opatrenia, ktoré výrobcom otravujú život, ale predovšetkým zvyšujú výrobné náklady vecí. Oproti tomu krajiny mimo EU, napr. krajiny BRIC, žiadne takéto hovädiny nerobia alebo ich robia ďaleko menej. Takto postupne tak zvýšime naše výrobné náklady, že sa u nás už jednoducho nič neoplatí vyrobiť. Ja osobne chcem ďaleko radšej lacnejšie veci, ako pol strany informácii o produkte napísanej sedmičkou písmom na zadnej strane boxu na topánky. Vytvárame si tu v EU veľký pahorok z predpisov a čoskoro sa nám zosype na hlavu. A prečo? Len preto, že neporovnávame počet hulákajúcich občanov k tým, ktorí nekričia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?