Ako rozpoznať hovadinu, ktorú parlament nakoniec príjme

Autor: Hans Faltys | 14.2.2014 o 13:27 | (upravené 14.2.2014 o 17:53) Karma článku: 10,01 | Prečítané:  1012x

Niektoré hlúposti, ktoré vymyslel nejaký aktívny zákonodarca u nás alebo v Bruseli, sa cyklicky vynárajú a zanárajú ako mýtické ostrovy z príbehov baróna Prášila. Niektoré sa stratia navždy a iné nakoniec v nestráženej chvíli príslušný zbor príjme, a potom sa ich celé generácie nevedia zbaviť. V oblasti pôdohospodárstva ako keby boli autori týchto opatrení viac aktívni. Už asi ani nemá zmysel spomínať slávne normy na tvary uhoriek či spôsob, akým sme zničili európsky repkový cukor a podobne. Niekedy sa dá predvídať, ktorá kravina bude prijatá, len prostou úvahou nad tým, komu je na čo dobrá.

Tak napríklad prichádza z Európy smernica o registrácii semien. Normálnemu človeku sa zdá neprirodzene hlúpe pripraviť budúce generácie o genofond úžitkových rastlín a povoliť rásť len tým, ktoré majú správny kádrový profil. Tiež sa zdá ako hlúposť prenasledovať malých záhradkárov, či predajcov sadeníc s tupou otázkou, či má ich rastlinka tie správne doklady. Zdá sa, že metódy KGB a ŠTB môžu preniknúť až do Európy a dokonca až na nevinné rastlinky.

Napriek zdravému rozumu je to témou dňa a zastaviť sa to zrejme nebude dať. Totiž existuje významná sila a tou sú veľkopestovatelia osív, ktorým záleží na tom, aby bol trh obmedzený len na nich a na nikoho iného. Nuž a títo budú donekonečna argumentovať a lobovať až patričnú smernicu parlament, plný ľudí, ktorí na malé nevinné rastlinky kašlú, príjme. Protitlak síce predstavujú desiatky miliónov normálnych ľudí, ale tí sa k slovu akosi nedostanú.

 

Alebo tu máme druhý príklad. U nás sa zas donekonečna vynára nápad, že predajcovia potravín budú prispievať určitým percentom z obratu do fondu, ktorý bude určený na podporu predaja slovenských produktov. Tento nezmysel má hneď niekoľko rovín.

Prvou je, že akosi nie je možné, aby sme na štátnej úrovni podporovali marketing našich produktov na úkor iných európskych, pretože sa vystavujeme riziku, že to naši priatelia zo zahraničia zoberú vážne a urobia to isté. Ako ekonomika závislá od exportu predsa nemôžeme na úrovni štátu útočiť na nemecké potraviny, pretože keď to Nemecko vezme vážne a začne útočiť na Slovenské autá, tak sme v riadnej kaši. A verte tomu, že iné štáty to na rozdiel od nás urobia skutočne. Na takúto činnosť sú určené súkromné združenia, ale ak to robí členský štát EÚ, je to jednoducho neslušné. Tiež nechodím k svojmu susedovi a nekydám na jeho jabĺčka.

Druhou je, že nemôžeme predsa vziať peniaze jednému sektoru podnikateľskej činnosti a dať ho druhému. To by viedlo k tomu, že by sme si mohli povedať: Máme slabé rybné hospodárstvo, tak by sme ho podporili povedzme od výrobcov automobilov a povedzme tradičné rezbárstvo z hromadných médií, tie majú určite prachov dosť. Takéto bezprecedentne hlúpe správanie nechápe základnú podstatu kapitalizmu, a tou je fakt, že kapitál sa na voľnom trhu prelieva samovoľne do oblastí, ktoré produkujú najvyšší výnos, vďaka čomu tam vznikne pretlak konkurencie a ceny sa znížia. Aj malé dieťa chápe, že rýpaním sa do toho sa zvýšia maloobchodné ceny. Prvá vec, ktorá sa stane v tomto prípade je, že všetky maloobchody zvýšia svoje ceny o túto pokutu z podnikania, ktorá sa na nich chystá.

Takže treťou rovinou je skutočnosť, že peniaze sa nevyzbierajú z reťazcov, ako sa bude tvrdiť, ale od obyčajných ľudí, ktorí ich zaplatia na vyšších cenách a ktorí by už konečne mali mať dosť toho tupého zdierania a vrchnosť, ktorá im to robí, normálne defenestrovať.

Posledná skutočnosť, ktorú si vynálezcovia opatrení nevšimli, resp. nechcú všimnúť, je fakt, že predaj potravín je koncentrovaný. Pre reťazce je zväčša veľmi ťažké sa spojiť, pretože si navzájom konkurujú. No ale prvých päť, šesť spoločností predáva také množstvo potravín, že keď zavrú na tri dni, tento štát sa úplne ochromí. A verím, že ich trpezlivosť nie je nekonečná a že sa zo strany štátu nenechajú otravovať do nekonečna.

Prečo teda vzniká obava, že napriek všetkým rozumným argumentom bude takýto nezmysel nakoniec prijatý. Nuž preto, že sa cyklicky vynára ako dobrý nápad, čo je signálom toho, že existuje silná vôľa po jeho zavedení. Dôvodov na to je niekoľko. Prvý je ten, že spomenutý fond by generoval peniaze na reklamu, čo, ako je u nás všeobecne známe, sú peniaze, ktoré sa najľahšie vytiahnu a prelejú z fondu do súkromných rúk. Veď kto vie posúdiť, koľko stál spot, koľkokrát  bol vysielaný a aká je cena za vysielanie. Nuž, málokto. Druhý je zrejme ten, že niekde na nejakej inštitúcii na ministerstve či napríklad v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore sedí osoba, ktorá túto myšlienku živí s nádejou, že sa sama stane predsedom popisovaného fondu a bude hospodáriť s prostriedkami, ktoré budú nikoho.

Cyklické zjavovanie sa sprostostí je jasným príznakom toho, že sprostosť smeruje do parlamentu, ktorý ju vedome či v svojej naivite príjme. Tak tomu bude aj s touto sprostosťou. Tomu verte.

Tým sa dostávam k otázke, ktorú by si podporovatelia takýchto vecí mali položiť. Je to jednoduchá otázka, či sa vedomé škodenie svojej vlasti nenazýva náhodou vlastizrada.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?