Bodaj by si páni z EU vytiahli konečne hlavy odtiaľ, kde ich majú

Autor: Hans Faltys | 24.4.2014 o 16:10 | (upravené 24.4.2014 o 17:51) Karma článku: 21,12 | Prečítané:  4432x

S priateľmi prevádzkujeme mimo iné aj malú pekáreň. Pokúšam sa jeden deň urobiť etiketu na jednoduchý koláčik z kysnutého cesta s tvarohom a orechmi. Náš odberateľ sa pokúša byť poctivý a núti nás dodržať všetky legislatívne ustanovenia, ktoré táto etiketa má obsahovať. Prebieha niekoľko kolové rokovanie a ja robím stále nové a nové úpravy. Napriek všetkému nakoniec chápem, že dodržať zákon nebude jednoduché. Je to skôr otázka šťastia ako umu.

Beriem do ruky zákonné normy. Našťastie mi ich náš zákazník posiela. Nariadenie európskeho parlamentu a rady č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom má 46 strán. Väčšina textu je hmla, ktorá zakrýva informácie, ktoré potrebujete. Naša vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva 127/2012 o označovaní potravín má, chválabohu, strán len 12. Samozrejme, tiež veľmi inteligentný text. Každému odporúčam.

Dozvedám sa úžasné veci. Tak napríklad - a to sa podržte, na toto sme míňali naše dane - názvom bylinky môžeme nazývať citujem: „Všetky byliny alebo časti bylín, ktorých nie je v potravine viac ako 2 % hmotnosti". Teda - ak bude v potravinách viac ako 2% byliniek, urobíme čo? Bez ohľadu na to, koľko tam čoho bude, rozpíšeme ich zoznam? Alebo vyčleníme najobsiahlejšiu bylinku a o zvyšku napíšeme ako zoznam ostatných byliniek? Alebo si len hlavu vytiahneme z análneho otvoru a na 2% sa vykašleme?

Alebo, ajhľa. Zoznam ingrediencií musí byť zoradení po poradí podľa výskytu v potravine. Nuž to sa mi zdá už trošičku hraničiace s prezrádzaním obchodného tajomstva. Nevraviac o tom, že to nie je dosiahnuteľné, pretože v 21. storočí sa často používajú ingrediencie, ktoré už niekto nejako spracoval. Takže ak máte povedzme buchtu, ktorá sa skladá z múky a zo zmesi „A", v ktorej je prášok na pečenie a zmesi „B", v ktorej je tiež, tak ste nahratí, pretože aké bude mať poradie tento prášok vo výslednom produkte sa nedá zistiť bez toho, aby ste nepoznali výrobné tajomstvá vašich dodávateľov. Ešte horšie to je, ak je súčasťou potraviny nejaký polotovar, ktorý bol tepelne spracovaný, napríklad strúhanka. Tak to už na určenie poradia jednotlivých zložiek potrebujete vysokú školu chemicko-technologickú.

Nakoniec, vravíte si, beriem to príliš vážne. Aj tak na tom poradí nezáleží nikomu, len nejakému úradníkovi v Bruseli, ktorý má tú hlavu strčenú tam, kde vyššie vravím. Aj tak si každý napíše na ten papier, čo sa mu zachce a nie je tej sily, ktorá by všetky tie produkty skontrolovala.

To je svätá pravda. Stačí si prečítať etikety, ktoré sú v obehu, kde je pokojne súčet zložiek viac ako 100%, kde sa vynecháva evidentne prítomná voda a pod.  Ale aj tak je tu pár dôvodov, prečo ma to znervózňuje. V poradí od najmenej dôležitého sú nasledovné:

  • mám iracionálnu túžbu dodržiavať zákony a predpisy
  • udržiavanie etikiet v neustále sa meniacom prostredí predpisov stojí úsilie a pozornosť a, samozrejme, peniaze
  • spoliehať sa na to, že štát aj tak nemá silu skontrolovať, čo je napísané na etiketách, sa dá len do okamihu, kým si na vás niekto zasadne. Napríklad šialený spotrebiteľ, ktorí to celé vezme vážne a osloví ŠOI alebo veterinu alebo hygienu alebo Úrad na dohľad nad etiketami, ktorí Európska komisia určite už plánuje a má v svojich rozpočtoch. Potom už len platíte pokuty alebo nosíte kontrolórom bakšiš.
  • čo je však najstrašnejšie, týmito predpismi rúcame normálny vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim. A to je fakt problém. Tieto kraviny totiž vytvárajú v maloobchodoch pocit, že keď má niekto v poriadku etiketu, má v poriadku aj produkt. Dokonca aj spotrebitelia žijú v presvedčení, že čo je vyložené na pultoch je v poriadku, veď to predsa kontroluje veterina. Pritom ani nevedia, čo všetky tie „E" písmená znamenajú a ani netušia, či sú prospešné alebo škodlivé, pretože, ako inak, sú tu pomiešané látky ako vitamín „C" s potenciálne karcinogénnymi konzervantmi ako kyselina benzoová. Okrem toho, aby sa všetky tie kraviny vošli na etiketu, musia byť aj tak napísané takým malým písmom, že polovica populácie ich nevie prečítať, pretože je ďalekozraká a do obchodu okuliare na čítanie nenosí.

Vzťah medzi maloobchodom a výrobcom bol nedávno, ani nie pred päťdesiatimi rokmi, ešte osobnou záležitosťou. Ak ste predávali mydlo Elida, tak ste verili, že je dobré, pretože ste verili výrobcovi. Potom ste sa od neho neobávali kupovať aj iné produkty, pretože ste verili jeho prístupu k produkcii. A tak bolo samozrejmé, že výrobca mydla Elida nedodal vo svojom portfóliu nič, čo by ohrozovalo jeho ostatné produkty (hlavne nie mydlo Elida). Veď by bol úplný samovrah.

A zákazníci verili svojim obchodníkom. Ak raz vošli do predajne „U Nováka", tak sa spoľahli, že pán Novák nepredáva žiadne veci po záruke. Ak by tak robil, asi by dlho nepodnikal, alebo, ak tak robil, všetci to vedeli a chodili k nemu pre výhodné ceny. Ale každý vedel, kto na tom ako stojí. Jednoducho maloobchodník nebol zbavený zodpovednosti za to, čo predáva a rovnako konečný spotrebiteľ nebol zbavený zodpovednosti za to, čo kupuje a predovšetkým za to, čo je.

Mám priateľa, ktorý vraví, že ide o spiknutie. Že svetom hýbu nám neviditeľné sily, ktoré sa usilujú o to, aby obyčajní ľudia boli zbavení schopnosti sa rozhodovať. Že s týmto cieľom vydávajú zákony, ktoré z nás všetkých robia idiotov. Že preto naše médiá v dňoch, keď to v susednej krajine vrie, dávajú v hlavných správach informácie o malom požiari v Nových Zámkoch a o zle ostrihaných stromoch na akomsi cintoríne a skutočné udalosti si nevšímajú.

Ja sa obávam, že realita je ešte horšia a smutnejšia. Nejde o spiknutie. Ide o aroganciu úradníkov, ktorí si myslia, že vedia lepšie ako obyčajní ľudia, ako sa má žiť. Ide o lenivosť a hlúposť, a to nie len novinárov, poslancov, úradníkov, ale aj o lenivosť a hlúposť nás všetkých. Pretože len sedíme a pozeráme, ako sa prostredie v ktorom žijeme pomaly mení na humusácky úradnícky systém a nerobíme s tým nič.

 

Nakoniec, ako som už písal inde, kravina, ktorá sa raz príjme, sa ťažko ruší. Spomeňme idiotské predpisy na ochranu osobných údajov, zákon o krmivách, ktorý bráni kŕmiť zvieratá potravinami, ktoré sú inak vhodné aj pre ľudí, stravné lístky a mnoho iných blbostí. Tieto zákony často vzniknú, pretože nejaký šikovník potrebuje politickú agendu. V dôvodovej správe k zákonom je pritom často veta, že prijatá novela nemá vplyv na štátny rozpočet. Táto veta je tam fakt úplne na nič, pretože štátny rozpočet je nám obyčajným ľuďom užitočný asi tak na dvadsať percent. Zvyšok si aj tak rozdá vládna strana a štátni zamestnanci. Ale veta o tom, či daná novela má vplyv na rozpočet rodín alebo rozpočet podnikov tam nebýva. Samozrejme, že nie, pretože tie kraviny, ktoré si nejaký trpák vymyslí, vždy niekto zaplatí. Každú výmenu etikety, každého neproduktívneho zamestnanca, všetko nakoniec zaplatia obyčajní ľudia. Takže je skoro isté, že hoci novela zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, na vaše peňaženky vplyv bude mať. A určite nie pozitívny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?