Kto seje semienka, zožne úrodu

Autor: Hans Faltys | 9.3.2015 o 17:16 | Karma článku: 7,50 | Prečítané:  707x

Podnikateľské subjekty sú základom fungovania spoločnosti. Oni, spolu so živnostníkmi, vytvárajú v spoločnosti podstatné hodnoty. Bez nich by sme nemali čo jesť, nemali čím svietiť, nemali si čo obliecť. Podnikateľské subjekty generujú väčšinu hodnôt v našej spoločnosti a taktiež generujú väčšinu peňazí, potrebných pre fungovanie štátu. Pritom peniaze generujú bez ohľadu na daň z príjmov právnických osôb, pretože odvádzajú DPH, platia mzdy, odvádzajú dane zo závislej činnosti, ich zamestnanci platia odvody atď. Bez podnikateľských subjektov to jednoducho nepôjde.

Málokto však vie, že približne 60% podnikateľských zámerov v prvom roku svojej existencie zanikne. Spoločnosti, ktoré kvôli nim vznikli, buď ostanú na čas „spiace“ alebo zmenia účel svojho podnikania alebo zaniknú. Zo zvyšku plánov zanikne ďalších 60% do štyroch rokov. To znamená, že ak chceme mať o päť rokov v spoločnosti šestnásť funkčných firiem, musíme ich dnes založiť približne sto. Keďže spoločnosti vznikajú a zanikajú neustále je aritmetika celého toho procesu trošku komplikovanejšia ako popisujem. Bez toho, aby som tu však vysvetľoval integrálny počet je zrejmé, že ak dnes a v nasledovných rokoch namiesto sto firiem vznikne v tom istom priestore len osemdesiat ročne, bude počet prežívajúcich nových firiem, resp. podnikateľských zámerov klesať viac ako pomerným spôsobom. Potom ich o päť rokov bude zaručenie menej ako osemdesiat percent zo šestnásť.(To je podstata zloženého úroku).

Pre koho je to dobré a pre koho zlé?

No dobré je to pre podnikateľov ako som ja, ktorí už na trhu sú. Tí nechcú nové podniky, nechcú konkurenciu ale naopak, chcú mať svätý pokoj. To, že prostredie bráni stále viac a viac vznikaniu nových podnikov nám vyhovuje. Svoju dnešnú konkurenciu poznáme, skoro sa s ňou priatelíme. Pomyslenie na novú nám naháňa hrôzu, pretože čo už môže byť pre podnikateľa horšie ako nový, neznámy faktor? Chceme svoj trh a svojich zákazníkov. Inak svätý pokoj a nie nejakých nových odvážnych lúpeživých mladíkov.

Obmedzovanie vstupu nových podnikov na trh je zlé pre všetkých ostatných občanov. Menej konkurencie znamená vyššie ceny a nižšiu kvalitu. Menej podnikov znamená menej pracovných príležitostí ale aj pomalší vedecko-technický pokrok ale aj menej vyzbieraných daní a čo ja viem čo ešte. Menej je skrátka menej.

                                       

Pritom všetky tie neúspešne podnikateľské projekty, ktoré stoja za tými pár úspešnými, stáli niekoho súkromné a zdanené peniaze. Niekto použil svoje osobné peniaze a dal ich do obehu. Nakoniec asi o časť z nich prišiel. Tieto peniaze sú niečo ako dar jednotlivcov celej spoločnosti. (O tom, aká je spoločnosť nevďačná a napriek tomuto sa na podnikateľov pozerá ako na istú vrstvu prešibaných zločincov na tomto mieste ani nemá význam písať.)

Ale každý normálny hospodár sa usiluje o čo najväčšiu úrodu. Aj keď vie, že mu zo sto semienok vzíde len šestnásť, zasadí ich čo najviac. Hospodári nášho štátu však neusilujú o vysokú úrodu. Neusilujú o to, aby sme o päť rokov mali čo najviac funkčných sróčiek a akcioviek. Práve naopak.

Sériou opatrení na zameraných na vyciciavanie dnešných funkčných podnikov zabezpečujú, že sa každý normálny človek poriadne zamyslí, než založí novú spoločnosť.

 

V prostredí sú hlboké bariéry na začatie podnikania. Vezmite nejakého dvadsaťročného mladíka a povedzte mu, že sa má dať do podnikania? Ani náhodou nebude tušiť, čo si má počať. A verte alebo nie, nepomôže mu ani Google.

Okrem toho si minister financií vymyslel akési licencie na podnikanie, či pokutu za podnikanie, či minimálnu daň alebo ako to vôbec nazvať, ktorou vyciciava každý podnikateľský subjekt bez ohľadu na to, či sa mu darí alebo nie. No ale podstata zákona zachovania hmoty je v tom, že rozdeliť sa dajú len peniaze, ktoré sa zarobia. Zavedením tohto zdanenie sa očakáva, že človek bude podporovať štát aj bez zisku. To je trošku opačné ako je zvykom, pretože všetci ostatní v spoločnosti bez zisku sú naopak štátom podporovaní rôznym spôsobom.

Počul som, dokonca aj múdrych ľudí, že správa podnikateľského prostredia niečo stojí a podniky ba za to mali platiť aj inak ako daňou, resp. minimálnou daňou. Nuž táto logika nedáva celkom zmysel. Ani pole nežiadate, keď ho hnojíte, aby vám hneď dalo zrno. Štát reguluje podnikateľské prostredie preto aby fungovala ekonomika. Zavedenie tejto dane znamená, že riziko strát z neúspešného projektu sa zvýši o osemsto, či koľko Euro ročne. Keďže mnohé projekty začínali s málom znamená to, že dnes už nezačnú vôbec.

Ale ani veľké projekty už nie je celkom rozumné začínať. Vymýšľanie rôznych obmedzení na odpisovanie minulých strát spôsobuje to, že každý normálny dlhodobý projekt odíde do zahraničia. To je logické. Ak nemáte sériu miestnych podnikov, ktoré dokážu operovať so stratou, nuž tak sa na nový veľký projekt môžete vykašlať. No a kto má sériu miestnych operácií, ktoré mu toto umožnia vyhladiť? Len zabehnutí a veľkí kapitalisti.

Všimnite si, že proti týmto škodlivostiam v podstate nikto príliš neprotestuje. Že prečo? No preto, že tí, ktorí chápu ich podstatu, teda veľkí alebo zavedení podnikatelia majú opatrenia na obmedzovanie podnikania (samozrejme nie toho svojho) mimoriadne radi. A ostatní občania, na svoju škodu, na to kašlú.

 

Nenásytnosť ministerstva financií sa prejavuje aj malými nenápadnými opatreniami určenými na vyciciavanie podnikateľského sektora.  Ide o rôzne úpravy pravidiel toho, čo je možné dať do nákladov a čo nie s cieľom získať dane od strán, ktoré majú takéto položky na strane príjmov ale neumožniť daňovú úľavu subjektom, ktoré ich majú na strane nákladov. Podstatou takéhoto konania je nenápadne zvýšiť náklady na podnikanie tak, aby výnos šiel do štátneho rozpočtu. Krátkozrakosť tohto počínania je viac ako zrejmá. Totiž akékoľvek nenápadné zdanenie iných peňazí ako zisku je v skutočnosti zdanenie investícií. Zdanenie investícií znamená, že investície budú nižšie. No ako to povedať slušne. Len blázon alebo zradca národa by mohol chcieť aby klesali investície v našom hospodárstve.

 

Tak sa zamyslime. Chceme vládu bláznov alebo chceme vládu zradcov?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?