Rozhovory s mimozemšťanom – k lekárovi

Autor: Hans Faltys | 23.4.2015 o 8:18 | Karma článku: 8,37 | Prečítané:  1292x

Obedoval som raz s Totom, s  mojim mimozemšťanom. Akosi neopatrne som sa mu zmienil: „Zajtra budem musieť ísť k lekárovi.“ A to som veru asi nemal robiť.

„K lekárovi? Si azda chorý?“ opýtal sa starostlivo Toto.
„Oh nie, len mám malý chronický problém s uchom a potrebujem do neho masť. Raz za dva tri roky sa mi to vráti, ale už viem čo s tým.“
„Aha, a nevieš akú masť potrebuješ, tak ideš za lekárom.“
„Nie. Dobre viem akú, ale za lekárom idem, pretože potrebujem recept.“
„Recept. A načo je recept?“
„No to je taký predpis, bez ktorého mi tú mastičku v lekárni nedajú.“
„A prečo ti ju nedajú?“

Zamyslel som sa. „No nedajú mi ju, pretože na to je zákon. Kde by sme prišli, keby každý dostával akýkoľvek liek aký si zmyslí.“
„Hm, a kde by ste došli? Niekto by si kupoval lieky, ktoré nepotrebuje alebo mu škodia?“
„Neviem Toto. Asi sa naši vládcovia toho boja.“

Toto na chvíľu zmĺkol. Ako zvyčajne mu to nedalo a po chvíľke sa vyzvedal ďalej. „Takže ideš k nejakému špecialistovi na uši?“
„Pravdu povediac nie. Najprv musím ísť k obvodnému lekárovi, ktorý mi dá k tomu ušnému papier. Bez neho tam ísť nemôžem.“
Toto zdvihol vypúlené oči od taniera, a tak som pokračoval skôr, než sa začal čudovať. „Nepýtaj sa, prečo je to tak. Možno je ten systém taký preto, aby neboli špecialisti nezmyselne zaťažovaní alebo bolo pacientom poradené, kam majú ísť.“

„No asi by bolo lepšie, keby k obvodnému lekárovi išli len tí, ktorí radu potrebujú,“ zauvažoval Toto, „ale koniec-koncov, to ti nebude dlho trvať. Prídeš, dostaneš papier a ideš k tomu ušnému. Či?“
„Žiaľ, to sa mýliš. Musím si sadnúť medzi chorých a počkať, kým príde na mňa rad. Kedysi som sa mohol objednať, ale to je teraz zakázané.“
„Prečo by niekto niečo také zakazoval?“
„Neviem Toto, naskutku neviem. Možno preto, aby u lekára nemali bohatší ľudia výhodu a nemohli si zaplatiť prednosť. Možno tak chce naša vláda vytvoriť viac rovnosti medzi ľuďmi.“
„No to je zvláštne. Ak zabraňujú bohatším platiť, tak im ostane viac peňazí, a tak toto opatrenie len podporí nerovnosť a nezníži ju. Nie?“
Takto som sa na to nikdy nepozeral.

„A čo takí, ako si ty, ktorí nie sú chorí a potrebujú pracovať? Nie je pre spoločnosť lepšie, ak ideš do práce, namiesto sedenia u lekára?“ bádal Toto ďalej vo veci.
„Ach Toto, to je tu každému jedno.“

 

Pokojne sme jedli ďalej, ale celý ten systém vŕtal môjmu priateľovi v hlave. Nakoniec radostne zvolal: „Už viem prečo musíš kvôli malej mastičke, ktorú potrebuješ, navštíviť dvoch lekárov a zabiť celý deň. Je to v lekároch. Asi je ich prebytok a štát im takto vytvára prácu, aby neboli nezamestnaní.“
„Si na úplne zlej stope,“ ubezpečil som mladého muža. „Lekárov nie je prebytok. K niektorým odborníkom, ako sú alergiológovia a podobne, sa čaká na vyšetrenie mesiace. Okrem toho lekári zväčša nie sú štátni zamestnanci, takže štátu je jedno, či majú prácu a či nie. Hlavne tí obvodní bývajú súkromníci.“
„Nie sú štátni zamestnanci? A kto im platí? Ty im neplatíš za tie papiere? Za to odporúčanie a za ten recept? Tak máte či nemáte bezplatné zdravotníctvo? Dáva to nejaký zmysel?“

„Samozrejme, že nemáme bezplatné zdravotníctvo. My platíme zdravotným poisťovniam a lekárom platia poisťovne. Všetci si platíme poistenie a z toho sú zaplatené obe moje návštevy u lekára.“
„Ahá, tak už to mám. Poisťovne potrebujú utratiť všetky peniaze, ktoré vyzbierajú.“
„Ale preboha, to nie,“ zvolal som. „Zdravotné poisťovne sú komerčné subjekty a potrebujú vytvárať zisk. Dokonca sa preto, aby ho mohli vytvárať, aj neustále dohadujú so štátom.“
„Tak to už vôbec neviem pochopiť,“ zúfalo sa v tom pokúša Toto zorientovať. „Tí ľudia, čo predávajú lieky, sú nejako nebezpeční a je treba ich s týmito zbytočnými nákladmi kontrolovať? Nebolo by lacnejšie, keby ti tú tvoju masť niekto poslal trebárs e-shopom?“
„Oh, nie sú nebezpeční. To určite nie. Lieky môžu predávať len vysokoškolsky vzdelaní ľudia v lekárňach so špeciálnou  licenciou. A k tomu každý liek musí byť testovaný a schválený Štátnym ústavom na kontrolu liečiv.“

„Tak to zhrnieme. Ten systém, ktorý tu máte, nevyhovuje tebe, pretože prídeš o celý deň života kvôli malej mastičke. Asi nevyhovuje doktorom, pretože sú preťažení blbosťami a nie liečením. Nevyhovuje poisťovniam, pretože majú menší zisk. A zrejme nevyhovuje ani lekárnikom, ktorí majú vystavené obmedzenia medzi nimi a ich zákazníkmi. Dobre tomu rozumiem?“
Vzdychol som si. „Áno Toto, rozumieš tomu výborne.“

„Tak toto, keď budem večer telefonovať domov,“ povedal, „tak tomu nik neuverí.“

 

Ak si chcete prečítať o Totovi v potravinách, môžete tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?