Rozhovory s mimozemšťanom – Totov osobný údaj

Autor: Hans Faltys | 27.4.2015 o 8:26 | Karma článku: 7,02 | Prečítané:  1257x

„Čo je toto?“ opýtal sa raz môj osobný mimozemšťan berúc do ruky akýsi „Súhlas so spracovaním osobných údajov,“ ktorý sa mi povaľoval v obývačke na stole. „To je dôležitý papier, ktorý musíš každému, kto s tebou spolupracuje, vyplniť a taktiež ho musíš od každej súkromnej osoby, s ktorou pracuješ ty, získať.“ „Prečo?“ opýtal sa bez zlého úmyslu. „Ach Toto. Skúsim ti to vysvetliť,“ a s narastajúcou obavou som sa pustil do ďalšej rozpravy.

Nejako som musel začať. „Predovšetkým, ak taký papier nebudeš mať vyplnený, príde niekto z Úradu na ochranu osobných údajov a dá ti pokutu.“
„Aha, a čo je to osobný údaj?“
„No to je akýkoľvek údaj o tebe, trebárs tvoj vek alebo zdravotný stav.“
„A čo vlastne robí ten Úrad?“
„No predsa dáva pozor, aby tvoje osobné údaje neboli zneužité?“
„Ako by mohli byť zneužité?“ vyzvedal Toto.
„No ja neviem. Napríklad niekto by získal informácie o tvojom majetku a prišiel by ťa na základe toho vykradnúť.“
„Myslel som, že informácie o majetku jednotlivcov sú u vás ľudí vidieť podľa vonkajších znakov. Kde bývajú, v akom aute jazdia a tak.“

„Áno, to sú, tak to nebol dobrý príklad. Tak čo ja viem, mohol by ťa niekto obťažovať reklamou.“
„Ako by ťa mohli reklamou obťažovať ešte viac ako ťa obťažujú?“
„Predstav si, že si povedzme päťdesiatročná žena vhodná pre nejaký krém na pleť. Ak by niekto získal adresy takýchto žien, mohol by im posielať listy, aby ten krém kupovali.“
„Aha. Čiže lepšie je poslať tú reklamu všetkým, ako poslať ju len tým komu sa hodí? Okrem toho, ako to môže nejakú ženu obťažovať? Aj tak dostáva more reklamy bez adresy, tak to vyhodí s ňou. Podľa mňa to vedie k menšiemu obťažovaniu reklamou ako k väčšiemu.“

 Vzdychol som. Totova logika mi robila problémy. „Tak by jej mohli telefonovať, ak budú mať jej číslo,“ pokúšal som sa brániť.
„A tomu nevie zabrániť? Nevie neprijať reklamný hovor?“
„Ale vie,“ vzdychol som. „Reklamný hovor vie odmietnuť na základe iných zákonov.“
„Tak ako jej reklama uškodí?

„Do kelu, tak aj reklama bol zlý príklad. Tak ja neviem, predstav si, že máš nejaké opovrhnutia hodné vierovyznanie, povedzme, že si nebodaj ateista, a toto sa roznesie medzi susedov. Ty a tvoja rodina potom môžete byť vystavený prenasledovaniu.“
„Hm, vy nemáte políciu?“
„Toto, prestaň!“ už som sa rozčúlil. „Každý si jednoducho musí chrániť osobné údaje. Na to je zákon. A hotovo.“

 

Zahriaknutý Toto bol na okamih ticho. Žiaľ nevydržalo mu to. „A Úrad príde a skontroluje tie papiere?“ opýtal sa Toto.
„Je to tak. Za istých okolností musia mať firmy aj spracovaný projekt o tom, ako narábať s tými údajmi. Volá sa to bezpečnostný projekt.“
„A čo je v tom projekte?“
„No že údaje nemajú rozdávať a majú ich chrániť pred ukradnutím.“
„Hm, veľmi rozumný projekt,“ uznal Toto. „Keby ten projekt nemali, tak by sa chovali inak?“
„Nie Toto,“ uznal som unavene. „Samozrejme, že nechovali. Firmy nikdy nič nerozdávajú. To je ich podstata.“

Prešla chvíľa ticha. Ale tušil som, že vec nie je u konca. „No ale veď si tie osobné údaje aj tak nechránite,“ ukázal Toto na papier. „Aj tak ich dáš každému, kto ich potrebuje, len musíte spísať tento papier.“
„No jasné, že ich dám každému, veď bez toho by nič nefungovalo. Dám ich bankám, poisťovniam, zamestnávateľovi, shopom na internete. Dám ich každému, u koho uznám, že ich potrebuje na to, aby som normálne ekonomicky žil. Ale Zákon mi ustanovuje možnosť o tom rozhodnúť.“

„Hm. A keby nebol zákon, nemohol by si o tom slobodne rozhodnúť? Len tak by si chodil a svoje údaje si nechránil?“
„Pozri Toto, ja by som si ich chránil, pretože mi záleží na súkromí. Niektorí jednotlivci si ich nechránia, rozdávajú ich kde kade, napríklad na FaceBooku, a to sú tí, ktorým na súkromí nezáleží. To je sloboda. Každý sme iný.“
„No ale to ten váš Zákon a Úrad nijako nemenia. Takže sa mi zdajú celkom zbytočné. Veď komu chceš, svoje údaje aj tak dáš, hoci podpíšeš tento papier a komu nechceš ich nedáš.“
„Je to tak.“

 

„Takže,“ zhrnul to Toto. „Zákon chráni tvoje osobné údaje, aby ich nemohol nik zneužiť. Zneužiť sa však v podstate nedajú, pretože na niečo sú len tým, ktorí sú s tebou v nejakom zväčša ekonomickom vzťahu. Tým však tie údaje aj tak odovzdáš dobrovoľne. Inak s tebou do toho ekonomického vzťahu nevstúpia. Je to tak?“
Ako obyčajne, bol som zahnaný do kúta. „Zdá sa Toto, že je to tak.“
„Tak na čo teda máte ten Zákon na ochranu osobných údajov a Úrad na ochranu osobných údajov?“
„Tak to teda neviem Toto. Skutočne neviem.“

 

Na šťastie nepokračoval bonmotom o tom, čo bude, keď bude toto večer telefonovať domov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?