Toto na našich cestách

Autor: Hans Faltys | 12.5.2015 o 8:19 | Karma článku: 10,38 | Prečítané:  1958x

Vybral som sa autom s priateľom Totom na malý výlet. Ako zvyčajne, Toto mal celú hrsť otázok. A ako zvyčajne, nebolo jednoduché na ne rozumne odpovedať.

„Pripútaj sa, prosím ťa,“ požiadal som priateľa po tom, ako si sadol na sedadlo spolujazdca.
„Prečo?“ prišla hneď otázka.
„Pretože je to zákonom nariadené.“
„Prečo by niečo také zákon nariadil?“ čudoval sa Toto.
„Pretože keď budeš mať nehodu, skôr ju prežiješ, keď budeš pripútaný,“ poučil som ho.
„No a čo je zákonu do toho? Tvoj život je obecný majetok?“
„Nie Toto, vlastniť osobu je otrokárstvo, a to je v prísnom rozpore s naším zriadením. Každý je svoj osobný majetok.“
„Hm, tak to je čudné, keď ti niekto nariaďuje, ako sa chovať k svojmu osobnému majetku.“
„To nie je jediný prípad Toto. To určite nie,“ ubezpečil som ho.

Mlčky sme sa chvíľu viezli. Vchádzajúc do Bratislavy prešli sme okolo niekoľkých značiek - jednosmerka. Pretože Toto pozná značky, hneď sa zaujímal: „Prečo je nevhodné vchádzať do týchto ulíc, ale vychádzať sa smie?“
„To preto Toto, že obyvatelia Podunajských Biskupíc nechcú, aby im do obce vošla ranná zápcha. Tak si mestskí poslanci odsúhlasili, že smerom do mesta sa do nich nebude dať vojsť.“
„Aha, takže všade sú zápchy, len smerom do Biskupíc nie.“
„Tak je to.“
„A to sú cesty, ktoré patria tej obci?“
„No nie celkom. Cesty sú spoločné, obec ich len spravuje. Zväčša ich postaví štát alebo nejaký súkromník a odovzdá ich obci do správy.“
„To sa vám teda čudujem. Keď vám ostatným občania Podunajských Biskupíc nedovolia používať spoločné cesty, asi by ste im mali ich správu odňať.“
„Tak to si myslím, že pri dnešnom stave zákonov asi nejde.“
„Tak by ste im mali zabrániť vyjsť na vaše cesty. Veď to nedáva zmysel, oni smú vychádzať na vaše cesty a vy na ich nie?“ To nedávalo zmysel ani mne, a tak som len súhlasne pokýval hlavou.

Medzi tým sme došli na Mlynské Nivy. V sídlisku za nimi som mal čosi vybaviť. Krúžil som medzi domami a hľadal miesto na zaparkovanie.
„Prečo tu nezastavíme?“ opýtal sa môj prostý priateľ.
„To miesto je prečiarknuté, pretože je rezervované,“ odpovedám trpezlivo.
„Komu je rezervované? Veď je tu more prázdnych miest a všetky sú rezervované?“
„Áno, mestská časť ich prenajala miestnym obyvateľom.“
„Ale veď tu nie sú.“
„Nie sú, ale miesto majú prenajaté aj keď tu nie sú. A ja na ňom nesmiem stáť.“
„Predpokladám, že to je zas nejaká cesta, ktorá bola postavená za spoločné peniaze, ale užíva ju len ten, kto si ju prenajíma,“ smutne skonštatoval Toto. Viditeľne sa už začínal v našom systéme orientovať.
„Presne tak Toto. Presne tak,“ odpovedám so sklonenou hlavou.

„Prečo je na tejto diaľnici všade tabula s číslom 110?“
„No lebo je tu rýchlosť obmedzená na 110?“
„A prečo je rýchlosť obmedzená?“
„No pretože diaľnica je natrieskaná a je preto nebezpečná.“
„To je zvláštne, keby bola na nej o desať percent vyššia rýchlosť, bolo by na nej o desať percent menej áut, pretože by ju skôr opustili. Čim nižšia rýchlosť, tým viac áut. To dá zdravý rozum. Alebo chcú vodiči, aby tu bola obmedzená rýchlosť?“
„Nechcú. Keby si dal na začiatku diaľnice hlasovať, zo 100 vodičov by 99 a pol hlasovalo za rýchlosť 130 alebo vyššiu.“
„Celkom nerozumiem vášmu systému demokracie,“ skonštatoval môj cudzinec. „Tí čo spravujú vaše cesty sú evidentne vami zvolení, ale spravujú ich tak, že to vyhovuje málokomu. Dáva ti to zmysel?“
„Nedáva. Ale to je nič,“ odpovedám. „To ešte nepoznáš kauzu Váhostav.“
„Čo je Váhostav?“
„No to je firma, ktorá u nás stavia niektoré diaľnice.“
„Aha, čiže stavebná firma.“
„No to ani nie. Skôr je to akási agentúra, ktorá rozdeľuje štátne peniaze medzi mnoho firiem, ktoré diaľnicu postavili“.
„Aha a niečo sa pokazilo. Agentúra nerozdelila prácu?“
„Ó. Prácu rozdelila, len ju nezaplatila.“
„Aha, niečo nevyšlo a nedostala od štátu zaplatené?“
„Ale dostala zaplatené. Len peniaze neposlala tým stavbárom.“
„Tak to už chápem. Peniaze niekto ukradol.“
„Presne tak, Toto. Niekto ich ukradol,“ prikývnem smutne.
„Tak to je ľahké. Niekto pôjde do väzenia. Tak to u vás chodí, nie?“
„Nik nepôjde do väzenia.“
„Prečo? Nie je jasné, kto peniaze ukradol?“
„Je to jasné Toto. Ale hlavný podozrivý pán je priateľ nášho premiéra.“
„Ahá, tak premiér je spolupáchateľ?“ pýta sa naivne Toto.
„No to určite nie. Náš premiér je čestný a citlivý človek,“ zahriaknem ho rýchlo.

Chvíľu mlčky sedíme a hľadíme pred seba.
Pomaly sa sunieme po zapchatej diaľnici.
„No vieš, zdravý rozum....“ začal Toto.
„Toto,“ prerušil som ho. „Na vládu zdravého rozumu si budeme musieť ešte chvíľu počkať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?