Toto a gastrolístky

Autor: Hans Faltys | 19.5.2015 o 8:13 | Karma článku: 13,48 | Prečítané:  25808x

„Aha, tu čítam, že minister práce odmieta zrušiť gastrolístky,“ povedal jedného dňa Toto. „Čo sú to gastrolístky?“ „Ee, Toto,“ odpovedal som, „to bude zábava ti to vysvetliť.“

„Tak teda, kedysi, a už sú to desiatky rokov, rozhodla naša vláda, že každý zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov teplé jedlo. Potom sa ukázalo, že toto nariadenie je hovadina, pretože malí zamestnávatelia, ktorí majú troch – štyroch zamestnancov, predsa nebudú pre nich variť. Tak vymysleli gastrolístky, ktoré si ich zamestnanci mohli vymeniť za teplú stravu v reštauráciách.“
„Hm, a prečo sa nemôžu v reštauráciách zameniť za stravu rovno peniaze?“
„Tak to je otázka, ktorá od tých čias trápi mnohých. Argumentácia je tá, že keby zamestnanci dostali tieto peniaze, nie je isté, že ich zamenia za teplú stravu.“
„Chápem,“ uznal Toto. „A za čo iné by ich zamenili?“
„Neviem, napríklad za alkohol a cigarety.“
„No, ale potom by zomreli od hladu. Nie?“
„Áno, Toto, všetci zamestnanci, ktorí by zamenili všetku stravu za alkohol a cigarety od tých čias, čo sme zaviedli gastrolístky, by už umreli od hladu a dnes by bol od nich pokoj,“ už zas som zas cítil, že ma Toto tlačí tam, kde som nechcel byť, a tak som začínal byť ironický.
„A ten, čo nechce stravu, aj tak vymení tie lístky s tým, kto chce stravy viac. Či?“ otravuje Toto ďalej.
„Samozrejme. Ani to nemusí robiť. To za neho urobia rovno obchody.“
„Obchody berú tiež gastrolístky? Myslel som, že vravíš, že je to len na teplú stravu.“
„Nie, z gastrolístkov sa stalo druhé platidlo, ktoré platí všade, kde predávajú potraviny.“
„No to je čudné. A gastrolístky tlačí štát?“
„Nie, na to sú súkromné firmy. Dnes sa už ani nenamáhajú ich tlačiť, ale len emitujú platobné karty na tie gastrobody.“
„Myslel som, že platidlo môže emitovať len štát.“
„No Toto, keď si dosť veľká firma alebo máš tých správnych kamarátov, tak u nás môžeš čokoľvek.
„Aha,“ prikývol Toto.

Pochopiteľne ešte mu to vŕtalo v hlave. „A čo by sa stalo, keby sa na to zamestnávateľ vykašlal a zamestnancom by vydával peniaze?“
„Ach Toto, príspevok na stravu je čiastočne oslobodený od dane, takže tým by zamestnávateľ svojich zamestnancov ukrátil. A koniec-koncov, je to jeho zákonná povinnosť, takže by zamestnávateľ nakoniec dostal pokutu.“
„To mi chceš povedať, že  v každej firme niekto počíta každému zamestnancovi všetky obedy a z toho nejakú úľavy na dani?“ čudoval sa Toto. „Veď to musí byť drahšie ako celá úľava.“
„Drahšie to asi nie je, ale jasné, je to administratívne náročné a zbytočné.“
„Nebolo by jednoduchšie znížiť daň o percento a na celý príspevok na stravu sa vykašlať?“
„To vieš, že bolo.“

 „Ako vlastne firma získa tie gastrolístky?“ prichádza nevyhnutná otázka.
„Predsa firma tie gastrolístky kúpi od emitenta gastrolístkov, odovzdá ich zamestnancovi, ten ich minie v obchode a obchod ich zas predá späť emitentovi.“
„A prečo to ten emitent vlastne robí?“
„Pretože získa províziu. Keď tie lístky predáva firme a druhú, keď ich kupuje od obchodu. Firma zaplatí tak jedno – dve percentá a obchod tak, tri – štyri. Dokopy emitent zarobí päť percent.“
„To je čudné. Emitenti gastrolístkov vydávajú peniaze, ktoré sú o päť percent drahšie ako tie, ktoré emituje štát. To znamená, že spôsobuje na časti trhu s potravinami 5% znehodnotenie peňazí – teda infláciu. Takáto činnosť sa bežne nazýva peňazokazectvo a ľudia za ňu boli vždy zatváraní do vezenia. Že je to skryté za platenie provízií, na podstate nič nemení. A ty mi vravíš, že v tomto prípade je používanie týchto znehodnotených peňazí nariadené zákonom?“
„Je to tak.“
„Štát chce pre niečo vyššiu infláciu alebo vyššie ceny potravín? Minister práce je angažovaný, aby škodil pracovníkom a zvyšoval im ceny potravín?“

„Nie Toto. Minister práce verí, že je na strane pracovníkov. Verí, že to nie sú dostatočne zodpovední ľudia na to, aby rozdelili svoj príjem rozumne na nákup potravín, nájomné, dopravu, ošatenie a ostatné čo potrebujú a verí, že musia dostať časť peňazí, ktoré sú zmeniteľné len za potraviny.“
„Tomu neverím,“ ohradil sa Toto. „Predsa ľudia, o ktorých by si myslel, že sú idioti, by ho nemohli voliť, takže zákonite, si to o nich nesmie myslieť.“
„Ktovie Toto. Druhou možnosťou je, že je nejako dohodnutý s tými emitentami gastrolístkov, ktorí sú jediní, ktorí z toho niečo majú. Inak by celý príspevok na stravu aj s gastrolístkami dávno zrušil. To dáva logiku. Že.“

„Alebo ste všetci len tak trochu hlúpi,“ skonštatoval Toto. „Nebol by to jediný prípad.“
„Nuž nebol, Toto,“ musel som uznať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?