A zas 400 miliónov v keli - vo fonde Jeana Claudea

Autor: Hans Faltys | 27.7.2015 o 22:57 | Karma článku: 6,73 | Prečítané:  1296x

Myslím si, že sa to odohralo ako akýsi tichý monológ v hlave Jeana-Claudea, predsedu komisie. Na začiatku to boli jednoduché myšlienky a na konci Slováci stratili kontrolu nad svojimi 400 miliónmi eur.

„Hm, hm, som mocný a vplyvný,“ vravel si predseda. „Dnes jeden z najvplyvnejších ľudí na svete. Ale moje funkčné obdobie raz pominie. Čo bude potom? Ako si zabezpečiť, aby som mohol aj potom dobre žiť.“
Možno to bol okamih a možno dlhšia chvíľa, kým múdra holandská hlava zvažovala. „Chcelo by to rozdať prachy. Kopu prachov. Tým sa získa more kamarátov. Nejakí sa dosadia na rôzne funkcie. Iným sa daruje hotovosť. To je skvelá myšlienka. Ale ako na to?“
Ťažká otázka, pretože, čo si Jean asi uvedomil, verejnosť je momentálne dosť citlivá na rozdávanie peňazí. „Prekliate Grécko,“ pomyslel si možno predseda. „Pre tých komunistov nie sme schopní rozdať poriadne prachy. Čert nám ich bol dlžen.“
„Prachy treba rozdať kapitalistom,“ uvedomí si pozvoľna. „Tí aspoň vedia byť vďační. Možno aj niečo ulejú. A treba to urobiť nenápadne tak, aby si to nik nevšimol.“

Napokon zdvihne telefón a vykoná pár telefonátov.
„Dopekla, nikde nie sú prachy, ktoré by sa dali rozhajdákať,“ rozčúli sa napokon. „Kde by sme schrastili nejaké peniaze? Musíme si ich buď vytlačiť, alebo zozbierať z členských štátov,“ premýšľa. „Lepšie by bolo ich nejako vziať od členských štátov, pretože tí to aj tak vezmú svojim občanom a podnikom, takže ak ich potom nejakým iným podnikom vrátime, bude to len spravodlivé,“ usúdi napokon predseda. To, že to tak nebude celkom spravodlivé a že to pokrúti ekonomické vzťahy, tak to ho, podobne ako iných, netrápi.

Zas berie telefón a telefonuje. Najprv volá kamošom v Nemecku a Francúzsku.
„Nemáte nejaké peniaze , ktoré sú určené na vnútornú  podporu investícií?“ pýta sa. „Máte? Super! Nedáme ich do nejakého spoločného balíka? Hm, že čo z toho budete mať? Ešte zavolám.“
„Do kelu, tí parchanti sa nechcú len tak vzdať svojich peňazí,“ zalamentuje. Musím im niečo sľúbiť.

Znova telefonuje. „Haló. Európska investičná banka? Mám plán,“ nadšene rozpráva, „pozbierame nejaké investičné peniaze od členských štátov a rozdelíme ich kamarátom a rôznym veľkým podnikateľom. Že načo, vy tupci? Samozrejme, aby sme mali vplyv a aby z nich boli naši kamoši.“ Chvíľu počúva jasot na druhej strane telefónu. „Samozrejme, že to má háčik. Musíme im niečo pridať.“ Zas počúva. „Hergot, ako to že nemáte prachy? Ste snáď banka.“ Zas počúva. Na tvári sa mu zjavuje úsmev. „Že garancie EU? Samozrejme. No to je výborný nápad. Vedel som, že na niečo prídete.“

„Haló, Nemecko?“ kričí nadšený predseda do telefónu. „Už viem dôvod, prečo by ste mali dať peniaze do spoločného investičného fondu. Vy dáte povedzme 500 miliónov a my vám ich umožníme investovať v Nemecku, tak ako ste chceli. Naviac vám dáme ďalších 500 mil. garancií a vy môžete svojim kamarátom kapitalistom požičať ďalšie investičné peniaze.“ Počúva námietky. „Nie, nebojte sa, urobíme nejaký fond a vy budete v správnej rade. Vy budete spolurozhodovať. Peniaze vám neodtečú. Samozrejme. Pre kamarátov bude dosť.“

„Haló, Slovensko?“ volá o ďalšiu chvíľu. „Tu je Jean-Claude J., váš veľký predseda. Akože predseda čoho? Prestaňte robiť hlúpych! Nemáte nejaký balík peňazí, ktorý by ste chceli prešustrovať nezmyselnými investíciami? Máte 400 miliónov v Slovenskom  investičnom holdingu a Slovenskej Záručnej a Rozvojovej banke? Že ich aj tak chcete dať len na pár veľkých projektov svojim kamarátom? Ak ich vložíte do nášho fondu, môžete rozdať dvakrát toľko. A všetko len pre kamošov.“ Predseda počúva výhrady. „No áno, stratíte schopnosť nad tými peniazmi úplne rozhodovať, ale stratíte  aj zodpovednosť. Ak sa niečo pokazí, nik vám nebude nič vyčítať. Páči sa vám to?“ Pár slov na druhej strane. „Nie, nebojte sa, ak nejaký projekt skrachuje, tak sa uplatnia garancie EU.“ Po ďalších námietkach sa predseda rozčúli: „Akože kde EU zoberie tie peniaze? Normálne si ich vytlačí. Zabudli ste? Svoje peniaze si tlačíme sami!“

Večer je predseda spokojný. „Vytvoríme nejakú inštitúciu,“ vraví si. „Dáme jej honosné meno. Trebárs Európsky fond pre strategické investície. To je ono. To je dosť honosné a mnohovravné. Slovíčku strategický nik nerozumie. Ani ja sám,“ chechce  sa. „Pozbierame prachy od občanov celej Európy, možno si nejaké vytlačíme a bude to. Idem s tým do parlamentu. Bude to veľký pomník mojej geniality. Že ničenie trhu? Sprostosti! Že inflácia? Kraviny! Len sa to nesmie robiť v malom. Navrhnem nejakú okrúhlu sumičku. Čo ja viem? Povedzme 315 miliárd.“

A hotovo. Ďalších našich 400 miliónov je v ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?