Čo som zas zjedol? č.2 (kuracie prsia)

Autor: Hans Faltys | 29.11.2018 o 9:00 | Karma článku: 2,61 | Prečítané:  1007x

V ostatnom čase som sa pustil do prerábky svojho vzhľadu. Cvičím, chudnem a dávam si pozor na tuky. Taká tá zábavka mužov stredného veku. Naháňanie odchádzajúceho autobusu.

Verím naivne, že touto činnosťou dokážem byť ešte pár mesiacov pekný.

A s tým súvisí zvýšenie konzumácie kuracích pŕs. Normálne by mi nenapadlo v reštaurácii kuracie prsia na prírodno jesť, lebo ak existuje niečo ako nekreatívne jedlo, je to toto. Ale kuracie prsia majú skvelé množstvo bielkovín a takmer žiadny tuk a tak si ich teda sem tam s nechuťou objednávam.

Je to až k neviere, ako rozdielne sa dá takáto vec urobiť. Kdesi v Biskupiciach, kde chodievam s chlapcami na obed, podávajú prsia pod názvom „kurací steak“ s vecou, ktorú Jozef láskyplne nazýva UHO. UHO, pre tých ktorí nevedia, znamená „univerzálna hnedá omáčka“. Ide o akúsi syntetickú či práškovú náhradu omáčky demi glace. Táto vec síce zvlhčí inak suché prsia, ale v skutočnosti patrí na spodok potravinového reťazca. Kuchár, ktorý pripravuje tieto prsia, už podľa mňa očividne stratil všetku radosť zo života.

Na druhej strane som si na akomsi rande, ktoré som mal s manželkou v Eurovea, dal v reštaurácii jedlo s názvom kurací steak na špargli, či tak nejako. Na podiv, kuracie prso nebolo prekrojené, urobili ho akosi celé, hrubé a ostalo šťavnaté. Špargľa, na ktorej ležalo, bola mäkká a očistená a hnedá, smotanová omáčka, ktorú mi dali, bola taká, že sa mi chcelo vylízať mištičku, v ktorej mi to priniesli.

Vôbec, kuracie prsia môžu byť naozaj rôzne. Keď sme sa púšťali do predávania kukuričných pŕs, dal som si námahu a doma som urobil test toho, aký je v prsiach rozdiel. Vzal som sto gramov obyčajných pŕs a sto gramov tých kukuričných a v dvoch rovnakých hrncoch som ich rovnako upravil. Narýchlo ich orestoval z oboch strán a potom chvíľu podusil. Rovnako som ich solil, rovnako korenil.

Výsledok ma skutočne prekvapil. Oproti očakávaniu, naslepo mali obe prsia veľmi podobnú chuť. Ale kukuričné mali lepšiu vôňu. Takisto ich konzistencia bola lepšia, takže som mal pocit, ako keby boli hustejšie. Budem trochu hovoriť sám proti sebe, lebo kukuričné prsia majú vyššiu predajnú cenu, no  rozdiel v kvalite výsledku podľa mňa nie je hodný rozdielu ceny. Samozrejme, ak nie ste človek, ktorému záleží na tom, čo kurčatá jedli. Lebo predsa len, kukurica nie je sója.

S prsiami sa dá urobiť aj iný experiment. Vezmete väčšie množstvo, povedzme dvestopäťdesiat gramov pŕs od dvoch dodávateľov. Nakrájate ich na pásiky a hodíte ich na minútku do vriaceho oleja. Urobený výsledok odvážite, aby ste zistili, koľko vody bolo dodané do pŕs ich masírovaním vo vode alebo ako už len. Nie som členom takej tej ligy potravinového Ku-klux-klanu, čo prenasleduje poľské potraviny na zemi, na mori, či vo vzduchu. No v prípade kurčiat je treba byť mimoriadne obozretný. Poľská legislatíva totiž umožňuje chladenie kurčiat pri porážke vodou a tak oni skutočne veľa vody absorbujú. U nás sa musia chladiť vzduchom.

Preto, samozrejme, rovnako ako všetko ostatné čo predávame, aj kurčatá u nás sú výhradne slovenské. Ale ak ich aj nekupujete u nás, dajte prednosť slovenským či českým pred tými, čo majú pôvod kdesi v EÚ.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

Komentár Zuzany Kepplovej

Reforma nebude, ale deti budú pekne spievať

Hľa, národniari na stôl položili folkloristiku.


Už ste čítali?