Čo som zas zjedol? Omeletu.

Autor: Hans Faltys | 14.5.2019 o 8:17 | (upravené 14.5.2019 o 8:25) Karma článku: 3,05 | Prečítané:  1210x

Robíte si občas praženicu? Samozrejme, každý si robí praženicu. Alebo volské oká. To je vec, u ktorej doma vždy prebieha súboj, nakoľko majú byť žĺtka tekuté.

Ja, keďže je vo mne kus pračloveka a mám rád surové aj mäso, si vravím: „čím tekutejšie, tým lepšie.“ Ale máme aj takých potomkov, ktorí nedbajú, ak je žĺtok celkom tuhý. Nechápem.

Samozrejme, keď je v dome šunka, ktorá je na pokraji životnosti, urobí sa vajce so šunkou.
Všetko sú to expresné raňajky alebo večere plné bielkovín, a ak ste opatrný na panvici, tak aj s málo tukom. A ak si k tomu dáte veľa zeleniny, ťažko nájdete niekoho, kto by vám tieto jedlá ohovoril. Ale keďže zmena je život, niekedy sa dajú vajíčka pripraviť aj ako elegantná omeleta. A je to len o tridsať sekúnd viac práce.

U nás sa na to ide takto.

Podľa toho, či robíme pánsku alebo dámsku omeletu, dve alebo tri vajíčka rozbijeme do skleneného pohára. Pridáme štipku soli, štipku čierneho korenia, a keď máme náladu, tak aj sladkú červenú papriku. Potom to poriadne rozkverdľujeme vidličkou. Na panvici osmahneme malé množstvo nejakého údeného mäska. Nejaký konček niečoho, čo ostalo - salám, údená panenka alebo pár plátkov šunky, či pár koliesok klobásky.
Ak to pustí nejaký tuk, tak ten z tej panvice odstráňte lyžicou. Veď viete - zdravý život.
Keď je mäsko hotové, vylejte naň vajíčka tak, aby bola pokrytá celá panvica. No a keď omeletka stuhne, otočte ju na druhú stranu. Zväčša sa to podarí v jednom kuse, ale ak sa aj roztrhne na dva, tri kúsky, nestane sa nič. Normálne ich otočené na seba pritlačte. Ony sa ešte zacelia.
Na polovicu hotovej strany položte plátok syra. Ja tam dávam Volovec. Lebo Volovec je jednoducho kráľ slovenských syrov. Ak ho raz milujete, nuž tak ho milujete.
Potom ešte chvíľku omeletku dorábam zo spodnej strany. Po chvíľke prehodím nepokrytú polku na ten syr, a tak ho schovám do omelety. Zas to pár sekúnd ohrievam. Napokon polmesiačik, ktorý mám, ešte raz otočím, aby sa syr vo vnútri riadne roztiekol.
K tomu malú, suchú hrianku z hriankovača. A veľkú hrsť očistenej zeleniny.

Ach, práve mi začali tiecť slinky, ako som toto dopísal. Viem, že by som nemal, ale idem rýchlo strčiť hlavu do chladničky a nájsť tam nejakú maličkosť. Dúfam, že tam nič kalorické nemáme.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Slovensko už počúva Gorilu

Jaroslav Haščák sa pokúšal riadiť štát bez toho, aby ho čo i len jeden volič poveril touto úlohou.


Už ste čítali?