Na ohni tú vec potom necháte pripiecť, aby ste z nej pokiaľ možno vypálili všetky podozrivé suroviny, z ktorých je vyrobená. Potom s nevôlou sledujete, ako to vaša ratolesť radostne chrústa z omasteného chleba.
V tej paralýze z tohto produktu, v akej sa vyskytujete, vám už je úplne jedno, ak ten predmet spadne dieťaťu do popola a napokon to vyváľa v hline. „Veď vlastne, čo horšie ako ten špekáčik už môže malý zjesť?“ vravíte si.
Ale náš Jano robí špekáčiky iné. On totiž, napriek všetkým zvyklostiam v brandži, ako základnú surovinu používa prasatá – teda bravčové mäso. Takže v jeho safaládkach nie je múka, nie je sója, nie sú pomleté kože. Nič také. Výsledkom je podivuhodne chutný produkt. Dokonca tak chutný, že sa vyplatí ho používať na jedenie aj inak, ako obalený v popole a hline.
Čiasi matka mala zaujímavý recept na špekáčiky zapečené v čiernom pive. Všelijako špekáčiky ponakrajovala, aby sa pekne poopekali, zasypala ich cibuľou a kečupom a zaliala čiernym pivom. Pivo s cibuľou a kečupom, spolu s omastkom zo špekáčikov sa spiekli do úžasnej tmavočervenej hmoty. Špekáčiky, ak boli aspoň trochu kvalitné, vypiekli sa a poskrúcali do krásnych, chrumkavých tvarov. No skrátka - jednoduchá večera a skvelá pochúťka.
A moja kamarátka Danka má zas manžela, ktorý je chef. Chef je špeciálne anglické slovo, ktoré my umelo prekladáme ako šéfkuchár. Ale to nie je žiadny šéfkuchár, to je hlúposť, lebo chef nemusí nikomu šéfovať. Chef znamená, že je človek takým dobrým kuchárom, až je to šéf pre potraviny, ktoré prechádzajú cez jeho ruky, a ktoré sa tak stávajú pokrmom.
Tak teda tento šéf potravín, čo je Dankin manžel, ten dostane do rúk Janove špekáčiky a robí z nich také utopence, že až. Ja viem, utopence nemajú veľa fanúšikov. Kyslosť octu sa dostane do štruktúry mäsa, a kto na to nie je zvyknutý, ten ohrnie nos. Ale bielkovina sa vo vnútri zmení, zjemnie a zvláčnie, a ak necháte chvíľu vaše chuťové poháriky premýšľať, čo sa deje, zistíte, že zadná chuť za kyslosťou je delikátne, naložené mäsko. Potom si k tomu dáte kyslú cibuľku, ktorej je vo fľaši hojne. Tá jemne pukne pod vašimi zubami a vláčnosť mäsa zvýrazní svojou štipľavosťou. Áno, kontrast je pri jedle skvelá vec. V šéfovom utopencovi je ho hojne, lebo mäso je neskutočne jemné a s tou cibuľou a aj zadnou kyslosťou je to dokonalé. Vravím vám, urobte si doma také. Neoľutujete.
Takže špekáčik bol vďaka kombinácií týchto dvoch géniov rehabilitovaný. Janov génius vytvoril dokonalú údeninu. A Dankin manžel dokáže s Janovým špekáčikom totálne zázraky.
Už sa teším, čo vymyslí nabudúce.